V zelenej lokalite Pod vŕškami pre vás aktuálne vyrastajú nielen nové byty, ale i voňavé hríbiky. Prezradíme vám, ktoré patria k tým najchutnejším a kam sa vybrať na ich zber.
Zber húb ako rodinná aktivita
Jeseň je obľúbenou sezónou pre všetkých oduševnených hubárov. Príjemné prechádzky v útrobách hustých lesov tak nadobudnú úplne nový rozmer. Najmä deti si toto obdobie veľmi užívajú, nakoľko zber hríbikov pre nich predstavuje akúsi bádateľskú hru plnú napätia a objavov. Pohyb na čerstvom vzduchu, v lone zelenej prírody, navyše prospieva ich zdraviu a učí ich spoznávať nové veci. Prechádzky lesom spojené s pátracou akciou po tých najchutnejších hríbikoch si dozaista užijú nielen deti, ale aj celá vaša rodina, pre ktorú sa takýto výlet do hôr môže stať veľmi príjemným zážitkom.
Pozor na jedovaté huby
Slovensko ako krajina sa môže popýšiť vskutku cenným prírodným bohatstvom. Majestátne lesy poskytujú turistom dokonalé útočisko pred všednou realitou a v období hubárskej sezóny aj štedrý revír na hubárske úlovky. V súčasnosti u nás evidujeme zhruba 150 jedlých vyšších húb. Neraz je však veľmi ťažké určiť, ktorý hríbik si môžeme pokojne vložiť do košíka, a ktorý radšej bez povšimnutia nechať ďalej rásť.
K najjedovatejším hubám patria muchotrávky, a to najmä Muchotrávka zelená. Po jej požití sa do niekoľkých hodín dostaví vracanie a hnačky, ktoré následne ustúpia, no intoxikácia organizmu naďalej pokračuje rapídnym tempom. Po pár hodinách dochádza k závažnému poškodeniu pečene, vo väčšine prípadov s fatálnymi následkami. Začínajúci hubári si muchotrávku zelenú mnohokrát zamenia s bedľou, či šampiňónom – rozpoznávacím znakom je však tzv. kalich smrti, z ktorého hríb vyrastá. Druhou jedovatou hubou je Kapucňovka okrovohnedastá, ktorá pripomína jedlú Šupinačku menlivú. Trojicu hubových zabijakov uzatvára Muchotrávka tigrovaná, po ktorej požití sa dostaví celý rad nepríjemných príznakov – od búšenia srdca, slzenie a slinenie, až po dezorientácie a halucinácie. Nevyhnutný je akútny výplach žalúdka.
Jedlé huby v skúsených rukách
Mnohokrát je veľmi náročné rozoznať jedovatú hubu od tej jedlej, preto by sme huby mali zbierať výlučne za prítomnosti skúseného hubára. Aj jediný omyl nás totiž môže stáť život. Intoxikácia organizmu však nemusí nastať len po konzumácii jedovatej huby. Aj jedlé hríby môžu predstavovať pre naše telo riziko, ak ich nedostatočne tepelne pripravíme, resp. ich nevhodne uskladňujeme. Obozretnosť a dostatočná informovanosť o pôvode húb a manipulácii s nimi sú preto viac než na mieste.
Vyzbrojení správnymi poznatkami sa môžeme smelo vrhnúť na zber tých najchutnejších hríbikov. K najpopulárnejším a najrozšírenejším patria lahodné masliaky, kuriatka, dubáky, bedle, hlivy, rýdziky, či suchohríby. Hríbikmi posiate sú najmä územia stredného, severného a východného Slovenska, no aj západná časť nášho územia má v tomto smere čo ponúknuť. Želiezkom v hubárskom ohni je najmä oblasť Malých Karpát. Zamierte preto so svojimi košíkmi pod vŕšky a vydajte sa na bádateľskú lesnú túru. Prajeme vám veľa chutných úlovkov.
